Jdi na obsah Jdi na menu

Výklad 3.Fatimského Tajomstva podľa bývalého prefekta: kardinál Jozef Ratzinger (2.časť)

7. 2. 2012

Potom sa tu objavuju ľudia: biskup odety v bielom („mali sme predtuchu, že ide o Svateho Otca“), ini biskupi, kňazi, rehoľnici a rehoľnky a nakoniec muži a ženy všetkych tried a socialnych vrstiev. Papež ide na ich čele s chvenim a bolesťou zo všetkych tych hroz, ktore ho obklopuju. Nielen domy mesta ležia v ruinach, jeho cesta vedie pomedzi mŕtvoly. Takto je cesta Cirkvi opisana ako via crucis, ako cesta v dobe nasilia, ničeni a prenasledovani. V tomto obraze možno najsť vykreslene dejiny celeho jedneho storočia. Ako miesta zeme su suhrnne predstavene vo dvoch obrazoch – v obraze vrchu a mesta – a su upriamene na kr, tak su aj časy predstavene na sposob zhrnutia: vo videni meme rozpoznať naše storočie ako storočie mučenikov, utrpenia a prenasledovani Cirkvi, storočie dvoch svetovych a mnohych lokalnych vojen, ktore vyplnili celu jeho polovicu a dali zakať nove formy krutosti. V zrkadle tychto vyjavov vidime krať svedkov viery desaťroči. V tomto suvise sa zda vhodne spomenjednu vetu z listu sestry Lucie Svatemu Otcovi z 12. maja 1982: „Tretia časť ,tajomstva` sa vzťahuje na slova Našej Panej“ ,Ak nie, (Rusko) rozseje svoje bludy po svete, širiac vojny a prenasledovania Cirkvi, dobri budu mučeni, Svaty Otec bude veľa trpieť, niektore narody budu zničene`.“

Na via crucis celeho storočia ma osobitnu ulohu osobnosť papeža. V jeho ťažkom vystupe na vrch meme nepochybne vidieť viacerych papežov, ktori – počnuc sv. Piom X. až po sasneho papeža – mali podiel na utrpeniach tohto storočia a usilovali sa uprostred nich napredovať po ceste, ktora vedie ku kru. Vo videni je papež zabity na ceste mučenikov. Nemal Svaty Otec, keď si po atentate z 13. maja 1981 dal priniesť tretiu časť „tajomstva“, rozpoznať v nej svoj vlastny osud? Veď bol veľmi blizko brany smrti a sam vysvetľuje svoju zachranu slovami? „... bola to materinska ruka, čo viedla drahu guľky, a so smrťou zapasiaci papež sa zastavil na prahu smrti“ (13. maja 1994). To, že „materinska ruka“ zmenila drahu smrtiacej guľky opukazuje, že nejestvuje nezmeniteľny osud, že viera a modlitba su silami, ktore mu vplyvať na dejiny, a že napokon modlitba je silnejšia ako naboje a viera silnejšia ako rozbroje.

Zaver „tajomstva“ nam pripomina obrazy, ktore Lucia mohla vidieť v naboženskych knihach a ktorych obsah pochadzal zo starobylych intuicii viery. Je to povzbudive videnie, ktore chce dejiny krvi a sĺz preniknuzdravujucou mocou Boha. Anjeli zbieraju pod ramenami kra krv mučenikov a zavlažuju tak duše, ktore sa približuju k Bohu. Kristova krv a krv mučenikov su vnimane spoločne: krv mučenikov steka z ramien kra. Ich mučenictvo sa odohrava v solidarite s umučenim Krista, stava sa s nim jedno. „Dopĺňať v prospech Kristovho tela – Cirkvi – to, čo ešte chyba jeho utrpeniu“ (porov. Kol 1, 24). Ich život sa stava Eucharistiou, začlenenim do tajomstva zrna, ktore odumiera a stava sa tak plodnym. Krv mučenikov je semenom kresťanov, povedal Tertulian. Tak ako sa z Kristovej smrti, z jeho prebodnuteho boku zrodila Cirkev, tak je smrť svedkov plodna pre buduci život Cirkvi. Videnie z tretej časti „tajomstva“, ktore je spočiatku take stiesňujuce, sa konči obrazom nadeje: žiadne utrpenie nie je marne a prave trpiaca Cirkev, Cirkev mučenikov, sa stane znamenim ukazujucim človekovi, aby hľadal Boha. Do svojich laskavych ruk neprijima Boh len trpiacich ako Lazara, ktory našiel veľku utechu a tajomne predstavuje Krista, ktory sa chce pre nas stať biednym Lazarom, ale je tu aj niečo viac: z utrpenia svedkov vychadza očistna a obnovujuca sila, pretože je spritomnenim utrpenia sameho Krista a prena do pritomnosti jeho spasiteľnu učinnosť.

Takto sme sa dostali k poslednej otazke: Čo znamena v celku svojich troch časti „fatimske tajomstvo“? Čo nam hovori? Predovšetkym musime konštatovať s kardinalom Sodanom: „... udalosti, na ktore sa vzťahuje tretia časť ,fatimskeho tajomstva`, zda sa, už patria minulosti.“

Podľa toho, ako su jednotlive udalosti zobrazene, už patria do minulosti. Kto očakaval vzrušujuce apokalypticke zjavenia o konci sveta alebo o buducom behu dejin, musi zostať sklamany. Fatima neposkytuje uspokojenie našej zvedavosti ako napokon kresťanska viera vo všeobecnosti nechce byť pastvou pre našu zvedavosť. Čo nam zostava, sme videli už na začiatku našich uvah nad textom „tajomstva“: je to povzbudenie na modlitbu ako na cestu k spase duši a v tom istom zmysle vyzva na pokanie a obratenie.

Na zaver sa chcem ešte vyjadriť k inemu kľučovemu vyroku „tajomstva“: „Moje Nepoškvrnene Srdce zvazi.“ Čo to znamena? Srdce otvorene Bohu, očistene uvažovanim o Bohu je silnejšie ako pušky a ine zbrane. Mariino fiat, slovo jej srdca, zmenilo dejiny sveta, pretože uviedlo na tento svet Spasiteľa, lebo zasluhou tohto ano sa Boh mohol stať človekom v našom priestore a taky ostava navždy. Zly ma moc v tomto svete, vidime to a ustavične zakame. Ma moc, lebo naša sloboda sa neustale nechava odvadzať od Boha. Ale odkedy ma sam Boh ľudske srdce a tak obratil slobodu človeka smerom k dobru, smerom k Bohu, teda sloboda rozhodnsa pre zlo nema už posledne slovo. Odvtedy platia slova Pisma: „Vo svete mame senie, ale dufajte, ja som premohol svet!“ (Jn 16, 33). Fatimske posolstvo nas vyzyva doverovať tomuto prisľubu.

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář